Poštové známky 1867–1898

Vydanie z roku vyrovnania: portrét Františka Jozefa, ktorý bol v Rakúsku cisárom a v Uhorsku kráľom, zámerne bez názvu krajiny, aby ho prijali obe polovice monarchie. V Uhorsku, ktoré nemalo tlačiareň schopnú vyrobiť známky, platilo až do 31. júla 1871, keď už boli v obehu aj prvé uhorské známky.

Zdroje: RPSL: Austro-Hungarian Issue, 1867, Wikipedia: Postage stamps and postal history of Hungary

Po osamostatnení uhorskej pošty v roku 1867 už nevyhovovala predchádzajúca novinová známka s nemeckým nápisom a rakúskou dvojhlavou orlicou, a tak sa vrátila Merkúrova hlava z roku 1851 – bez akéhokoľvek nápisu a bez hodnoty. Známka vyšla 1. júna 1867 a v Uhorsku sa používala do roku 1871; v Rakúsku sa začala používať až na jeseň 1868, keď sa minuli staršie zásoby, ale platila až do 30. septembra 1900 – vyše 33 rokov, najdlhšie zo všetkých vtedajších známok. „Hrubú tlač“ spôsobovali staré stroje s valcami potiahnutými plsťou; od roku 1874 nové stroje tlačili ostro, čo zberatelia nazývajú jemnou tlačou.

Zdroje: Vindobona: J. Gatterer – Die Zeitungsmarken-Ausgaben von 1867 und 1880 (2024), Big Blue 1840-1940: Austria & L-V 1860-64 Franz Josef & Coat of Arms issues

Predaj novín prudko rástol, a tak sa pošta v roku 1879 rozhodla prvý raz vydať osobitné doručovacie známky pre noviny, ktoré sa predplatiteľom doručovali len v obvode miestneho poštového úradu; doručné stálo ½ grajciara. Kresba vznikla úpravou razidla novinovej známky z roku 1867 – spodný meander nahradilo plné pole s bielou hodnotou „½ Kr.“ – a tlačila sa tou istou zelenou ako výplatná známka na miestne listy. Po prechode na korunovú menu sa začiatkom roka 1900 príležitostne používala ako 1-halierová výplatná či doplatná známka.

Zdroje: Vindobona: J. Gatterer – Die Zeitungsmarken-Ausgaben von 1867 und 1880 (2024)

Séria z roku 1883 bola prvým čisto rakúskym vydaním – Uhorsko už od roku 1871 vydávalo vlastné známky. Hodnota a nápis KAIS. KÖNIGL. OESTERR. POST sa po prvý raz dotláčali čiernou farbou v druhom tlačovom chode a k sérii pribudla nová hodnota 20 grajciarov. Známky sa najprv zúbkovali 9½, od roku 1887 10; pri poslednom náklade v roku 1890 sa bežný papier minul, a tak sa použil papier novinových známok s vodoznakom „ZEITUNGS-MARKEN“. Platili do 30. júna 1891.

Zdroje: Austria-Forum: Freimarken 1883, Stamp Encyclopedia: Austria – empire issues, 1850-1918, Austrian Stamps: 1883 issues

Už krátko po sérii z roku 1890 vyšli 16. marca 1891 vyššie grajciarové hodnoty 20, 24, 30 a 50 kr v novej kresbe – podobné farby sa totiž ľahko zamieňali. Cisárov profil ostal, no namiesto oválneho rámu má osemhranný ozdobný a čierne číslice hodnoty sú v šesťhranných poliach namiesto okrúhlych, takže sa lepšie čítajú a vyššie hodnoty sa ľahšie odlíšia od nižších. Tlačili sa na papieri s vláknami bez vodoznaku, v rôznych zúbkovaniach, a platili spolu s nižšími hodnotami z roku 1890 do 30. septembra 1900.

Zdroje: Austria-Forum: Freimarken 1891/96, Austrian Stamps: 1891-96 issues