Poštové známky

Prvá nalepovacia poštová známka na svete patrila k poštovej reforme Rowlanda Hilla: list do pol unce sa po novom posielal za jednotný poplatok jeden penny bez ohľadu na vzdialenosť a platil ho vopred odosielateľ. Známka vyšla 1. mája 1840, platiť začala 6. mája. Portrét kráľovnej vyryli Charles a Frederick Heathovci podľa kresby Henryho Corboulda, ktorá vychádzala z medaily Williama Wyona; tlačila firma Perkins Bacon. Známka vydržala necelý rok – červená pečiatka bola na čiernej známke zle viditeľná a dala sa ľahko zmyť, takže sa známky dali použiť znova.

Zdroje: Wikipedia: Penny Black

Dvojpencová známka na dvojnásobnú sadzbu – list do jednej unce – má rovnakú kresbu ako Penny Black a vznikla z toho istého razidla. Do 29. augusta 1840 sa z dvoch tlačových dosiek vytlačilo asi 6,46 milióna kusov a v roku 1843 dosky zničili. Preto je dnes oveľa vzácnejšia než Penny Black.

Zdroje: Wikipedia: Two Penny Blue, Wikipedia: Penny Black

Od 10. februára 1841 sa jednopencová známka tlačila červenohnedou farbou a pečiatkovalo sa čiernou, ktorá bola dobre viditeľná a ťažko sa odstraňovala. Spočiatku sa na tlač použili aj niektoré dosky Penny Black. Hárok mal 240 známok – rad stál šiling a celý hárok libru – a toto usporiadanie vydržalo pri britských známkach nízkych hodnôt až do decimalizácie v roku 1971. Do roku 1879 vytlačila firma Perkins Bacon okolo 21 miliárd Penny Red.

Zdroje: Wikipedia: Penny Red, Wikipedia: Penny Black

Pri zmene farieb v roku 1841 dostala jednopencová známka červenohnedú farbu a dvojpencová novú modrú tlačovú farbu. Nová modrá však vyzerala rovnako ako pôvodná, a tak na odlíšenie pribudli biele linky pod slovom POSTAGE a nad hodnotou. Tlač sa začala 27. februára 1841, do predaja sa známky dostali v marci a sú bežnejšie než prvé vydanie z roku 1840.

Zdroje: Wikipedia: Two Penny Blue, Stamp Encyclopedia: Great Britain – Victoria issues

Na vyššie poplatky za zásielky do cudziny a odporúčané listy vyšli osemuholníkové reliéfne známky: 1 šiling 11. septembra 1847, 10 pencí v novembri 1848 a 6 pencí v marci 1854. Šiling bol prvou britskou známkou s hodnotou vyššou ako 2 pence. Raznicu vyryl William Wyon podľa svojej medaily z roku 1837 a známky sa v Somerset House razili po jednej, takže sú často tesne pri sebe či sa prekrývajú – a keďže ich prví zberatelia vystrihovali do osemuholníka, kusy strihané do štvorca sú vzácne. Šiling a 10 pencí sú na papieri s modrými hodvábnymi vláknami firmy Dickinson.

Zdroje: Wikipedia: British embossed postage stamps, Wikipedia: Postage stamps and postal history of the United Kingdom

Poslednou reliéfnou známkou bola 6-pencová z 1. marca 1854. Na rozdiel od šilingu a 10 pencí nie je na papieri s hodvábnymi vláknami, ale s vodoznakom V R, rozmiestneným tak, aby bol celý na každej známke. Keď sa jedna tlač omylom urobila na stranu papiera s lepom, začal sa používať zafarbený lep. Po znížení poštovného do Európy sa reliéfne známky v roku 1856 nahradili známkami tlačenými kníhtlačou.

Zdroje: Wikipedia: British embossed postage stamps

Strihanie známok nožnicami bolo zdĺhavé, a tak Henry Archer skúšal najprv ruletovanie a potom zúbkovanie. Úradne sa zúbkovanie 16 zaviedlo pre Penny Red 24. februára 1854 a pre dvojpencovú známku v marci. Už v januári 1855 sa prešlo na hrubšie zúbkovanie 14, lebo sa pri 16 hárky rozpadávali príliš ľahko.

Zdroje: Wikipedia: Penny Red, Wikipedia: Postage stamps and postal history of the United Kingdom, Stamp Encyclopedia: Great Britain – Victoria issues

Štvorpencová známka z roku 1855 bola prvou britskou známkou tlačenou kníhtlačou (po anglicky surface printing) firmy De La Rue – táto technika sa potom stala štandardom. Tlačila sa na lesklom zmodranom, neskôr bielom papieri s vodoznakom podväzku (Garter): v roku 1855 malého, v roku 1856 stredného a od roku 1857 veľkého. Podľa veľkosti podväzku zberatelia rozlišujú jednotlivé tlače.

Zdroje: Wikipedia: Postage stamps and postal history of the United Kingdom, Stamp Encyclopedia: Great Britain – Victoria issues

Po znížení poštovného do Európy nahradili v roku 1856 drahé reliéfne známky 6 pencí a 1 šiling nové známky, ktoré ako štvorpencovú tlačila kníhtlačou firma De La Rue. Ešte nemali písmená v rohoch a tlačili sa na papieri s vodoznakom emblémov.

Zdroje: Wikipedia: British embossed postage stamps, Stamp Encyclopedia: Great Britain – Victoria issues, Wikipedia: List of British postage stamps

Od roku 1858 mala dvojpencová a od 1. apríla 1864 aj jednopencová známka písmená vo všetkých štyroch rohoch – hore tie isté ako dole, len v obrátenom poradí. Malo to zabrániť tomu, aby niekto zlepil nepečiatkované časti dvoch použitých známok do jednej „novej“. Do bočného ornamentu sa zároveň vyrylo číslo tlačovej dosky; pri Penny Red sú to dosky 71 až 225 a známky z niektorých, napríklad z dosky 77, patria k najväčším britským vzácnostiam.

Zdroje: Wikipedia: Penny Red, Wikipedia: Penny Black, Stamp Encyclopedia: Great Britain – Victoria issues

Od roku 1855 tlačila firma De La Rue vyššie britské hodnoty kníhtlačou, s hlavou kráľovnej, ktorú vyryl Ferdinand Joubert, „posledný z veľkých francúzskych rytcov“. Na úradnú žiadosť pribudli od roku 1862 do rohov písmená: podobne ako na rytinových jednopencových známkach určovali polohu každej známky v hárku, od AA vľavo hore po TL vpravo dole, a mali sťažiť falšovanie. Na tomto vydaní sú to malé biele písmená; na 6-pencovej známke sa po novom píše „SIX-PENCE“ so spojovníkom.

Zdroje: Wikipedia: Ferdinand Joubert, Paul Fraser Collectibles: The world's first stamp printers – De La Rue, Wikipedia: Penny Red, Stamp Encyclopedia: Great Britain – Victoria issues, The Postal Museum: The mysterious Victorian stamp forgery

V roku 1865 úrady požadovali väčšie rohové písmená a každá hodnota mala odvtedy v kresbe aj číslo tlačovej dosky – túto zmenu istý viktoriánsky špecialista nazval „estetickou katastrofou“. Písmená neskôr pomohli odhaliť falzifikát: v rokoch 1872–73 sa na telegramoch v telegrafnom úrade londýnskej burzy používali falošné 1-šilingové známky tejto kresby. Keď ich v roku 1898 objavili, prezradili ich aj dvojice písmen ako „PN“, ktoré sa na pravom hárku od AA po TL nikdy nevyskytujú.

Zdroje: Paul Fraser Collectibles: The world's first stamp printers – De La Rue, Stamp Encyclopedia: Great Britain – Victoria issues, The Postal Museum: The mysterious Victorian stamp forgery

Päťšilingová známka z roku 1867 bola prvou britskou známkou takej vysokej hodnoty; v roku 1878 nasledovali 10 šilingov a 1 libra a v roku 1882 dokonca 5 libier. Vysoké hodnoty mali väčší formát a tlačili sa na papieri s vodoznakom maltézskeho kríža, neskôr kotvy.

Zdroje: Wikipedia: Postage stamps and postal history of the United Kingdom, Stamp Encyclopedia: Great Britain – Victoria issues

Prvá britská polpencová známka vyšla 1. októbra 1870 po znížení poštovného za noviny a korešpondenčné lístky. Mala byť asi o polovicu menšia než jednopencová známka a s rozmermi 17,5 × 14 mm je dodnes najmenšou britskou známkou – odtiaľ prezývka „Bantam“ podľa drobného plemena sliepok. Hárok mal 480 známok, vodoznak so slovom „halfpenny“ sa tiahol cez tri známky a číslo dosky je vyryté v bočnom ornamente.

Zdroje: Wikipedia: Halfpenny Rose Red

Známka za 1½ pence vyšla 1. októbra 1870 spolu s polpencovou; boli to posledné rytinové známky kráľovnej Viktórie – ďalšia britská rytinová známka prišla až v roku 1913. Pripravená bola už v roku 1860 v ružovofialovej farbe pre očakávanú zmenu sadzieb, tá však neprešla a v roku 1867 zničili 10 000 hárkov; zachovalo sa len niekoľko nepoužitých kusov. Tlačila sa z dosiek 1 a 3 (doska 2 bola chybná) a číslo dosky je v kresbe iba pri doske 3.

Zdroje: Wikipedia: Three Halfpence Red, Wikipedia: Postage stamps and postal history of the United Kingdom