Poštové známky

Prvá nalepovacia poštová známka na svete patrila k poštovej reforme Rowlanda Hilla: list do pol unce sa po novom posielal za jednotný poplatok jeden penny bez ohľadu na vzdialenosť a platil ho vopred odosielateľ.

Dvojpencová známka na dvojnásobnú sadzbu – list do jednej unce – má rovnakú kresbu ako Penny Black a vznikla z toho istého razidla. Do 29. augusta 1840 sa z dvoch tlačových dosiek vytlačilo asi 6,46 milióna kusov a v roku 1843 dosky zničili.

Od 10. februára 1841 sa jednopencová známka tlačila červenohnedou farbou a pečiatkovalo sa čiernou, ktorá bola dobre viditeľná a ťažko sa odstraňovala.

Pri zmene farieb v roku 1841 dostala jednopencová známka červenohnedú farbu a dvojpencová novú modrú tlačovú farbu. Nová modrá však vyzerala rovnako ako pôvodná, a tak na odlíšenie pribudli biele linky pod slovom POSTAGE a nad hodnotou.

Na vyššie poplatky za zásielky do cudziny a odporúčané listy vyšli osemuholníkové reliéfne známky: 1 šiling 11. septembra 1847, 10 pencí v novembri 1848 a 6 pencí v marci 1854.

Poslednou reliéfnou známkou bola 6-pencová z 1. marca 1854. Na rozdiel od šilingu a 10 pencí nie je na papieri s hodvábnymi vláknami, ale s vodoznakom V R, rozmiestneným tak, aby bol celý na každej známke.

Strihanie známok nožnicami bolo zdĺhavé, a tak Henry Archer skúšal najprv ruletovanie a potom zúbkovanie. Úradne sa zúbkovanie 16 zaviedlo pre Penny Red 24. februára 1854 a pre dvojpencovú známku v marci.

Štvorpencová známka z roku 1855 bola prvou britskou známkou tlačenou kníhtlačou (po anglicky surface printing) firmy De La Rue – táto technika sa potom stala štandardom.

Po znížení poštovného do Európy nahradili v roku 1856 drahé reliéfne známky 6 pencí a 1 šiling nové známky, ktoré ako štvorpencovú tlačila kníhtlačou firma De La Rue.

Od roku 1858 mala dvojpencová a od 1. apríla 1864 aj jednopencová známka písmená vo všetkých štyroch rohoch – hore tie isté ako dole, len v obrátenom poradí.

Od roku 1855 tlačila firma De La Rue vyššie britské hodnoty kníhtlačou, s hlavou kráľovnej, ktorú vyryl Ferdinand Joubert, „posledný z veľkých francúzskych rytcov“. Na úradnú žiadosť pribudli od roku 1862 do rohov písmená: podobne ako na rytinových jednopencových známkach určovali polohu každej známky v hárku, od AA vľavo hore po TL vpravo dole, a mali sťažiť falšovanie.

V roku 1865 úrady požadovali väčšie rohové písmená a každá hodnota mala odvtedy v kresbe aj číslo tlačovej dosky – túto zmenu istý viktoriánsky špecialista nazval „estetickou katastrofou“. Písmená neskôr pomohli odhaliť falzifikát: v rokoch 1872–73 sa na telegramoch v telegrafnom úrade londýnskej burzy používali falošné 1-šilingové známky tejto kresby.

Päťšilingová známka z roku 1867 bola prvou britskou známkou takej vysokej hodnoty; v roku 1878 nasledovali 10 šilingov a 1 libra a v roku 1882 dokonca 5 libier.

Prvá britská polpencová známka vyšla 1. októbra 1870 po znížení poštovného za noviny a korešpondenčné lístky. Mala byť asi o polovicu menšia než jednopencová známka a s rozmermi 17,5 × 14 mm je dodnes najmenšou britskou známkou – odtiaľ prezývka „Bantam“ podľa drobného plemena sliepok.

Známka za 1½ pence vyšla 1. októbra 1870 spolu s polpencovou; boli to posledné rytinové známky kráľovnej Viktórie – ďalšia britská rytinová známka prišla až v roku 1913.