Kolkové známky

Šesť pencí bolo jednou zo sadzieb prvého zákona o kolkoch, platného od 28. júna 1694, a zákon predpisoval pre každú sadzbu samostatný kolok, aby sa jeden nedal prerobiť na iný. Na pergamene sa reliéf strácal, keď koža pracovala, a kolok na nalepenom papieri sa dal odlepiť a použiť znova. Preto sa od roku 1701 cez dva zárezy v papieri a v listine prevliekal cínový pásik, jeho konce na rube prekrývala tlačená nálepka s kráľovským monogramom a kolok sa razil až nakoniec, čím sa všetko spojilo. Nálepky sa tlačili z rytých medených dosiek, na ktorých mala každá pozícia svoje číslo, a opotrebovaná doska sa prerývala a označovala: doska Juraja II., používaná v rokoch 1731 až 1764, má po prvom prerytí (doložené 1738–1746) vpravo hore pri čísle jednu krátku čiarku a po druhom (1740–1759) dve, ako na R3. Obvyklá farba papiera bola modrá; červená, ako na R3, patrila k ďalším používaným farbám. Písmená S, Z a CC označujú raznicu – katalóg Waltera Morleyho z roku 1911 uvádza šesťpencové raznice, ktoré pokračujú zdvojenými písmenami ako CC.

Zdroje: legislation.gov.uk: Stamps Act 1694 (as enacted), Wikipedia: Revenue stamps of the United Kingdom, GBPS: Embossed Duty Stamps – Cypher Labels, Stampboards: UK Royal Cypher Labels, 1701–1922, Photomacrography.net: Embossed escutcheons on revenue stamps, Walter Morley: The Embossed Revenue Stamps of Great Britain and Ireland (1911)

Zložená raznica: kresbu rámuje dole I SHILLING a na ostatných troch stranách VI PENCE. Katalóg Waltera Morleyho z roku 1911 uvádza presne túto kombináciu – šiling a trikrát šesť pencí – medzi raznicami za dva šilingy a šesť pencí, s písmenami od A; v poznámkach zberateľa je 1 šiling 6 pencí. Na rube sú nálepky z prvej monogramovej dosky Juraja III., číslovanej od 1 do 320, s trojkou pod korunou. Ani jedna nemá značku prerytia, takže obe pochádzajú z pôvodného stavu dosky, používaného od apríla 1762 do mája 1773. Ten istý poplatok na rovnakom modrom papieri ako pri R5 sa dostal cez Atlantik so zákonom o kolkoch z roku 1765: Národné poštové múzeum Smithsonovho inštitútu má kolok za 2 šilingy 6 pencí podľa tohto zákona na modrom papieri, pripevnený sponou k pergamenu. Poplatok narazil v amerických kolóniách na taký odpor, že ho o rok zrušili.

Zdroje: Walter Morley: The Embossed Revenue Stamps of Great Britain and Ireland (1911), Stampboards: UK Royal Cypher Labels, 1701–1922, Smithsonian National Postal Museum: Stamp from the Stamp Act of 1765, Wikipedia: Stamp Act 1765

Ďalšia zložená raznica, s nominálmi okolo koruny nad tudorovskou ružou: hore dvakrát VI PENCE, po stranách a dole I SHILLING a ďalšie VI PENCE. Reliéf je taký opotrebovaný, že sa nedajú spoľahlivo spočítať, preto tu nominál ostáva otvorený. Najjasnejším dôkazom pre datovanie spomedzi týchto kolkov je monogramová nálepka: pozícia 249 prvej dosky Juraja III. so štyrmi krátkymi čiarkami vľavo hore – značkou štvrtého a posledného prerytia dosky, ktoré nasledovalo po treťom, bežne používanom do roku 1790, a ktoré vo februári 1797 nahradila druhá doska. Nad nálepkou ešte drží okraj susednej nálepky z dosky.

Zdroje: Stampboards: UK Royal Cypher Labels, 1701–1922, GBPS: Embossed Duty Stamps – Cypher Labels

Raznica má hore nápis COMPT. DUTY a dole FIFTEEN SHILLINGS. Katalóg Waltera Morleyho z roku 1911 uvádza Compt. Duty za pätnásť šilingov z roku 1801, raznicu A, po nej raznice B a C – čo sa zhoduje s raznicou A z roku 1801 v poznámke zberateľa; čo skratka Compt. znamená, katalóg neuvádza. Nálepka pochádza z druhej monogramovej dosky Juraja III., zavedenej vo februári 1797 a číslovanej od 321 do 640, na ktorej je číslo rozdelené po oboch stranách koruny, takže 58 a 9 sa čítajú ako pozícia 589. Bez značiek prerytia ide o pôvodný stav dosky, používaný do novembra 1809.

Zdroje: Walter Morley: The Embossed Revenue Stamps of Great Britain and Ireland (1911), Stampboards: UK Royal Cypher Labels, 1701–1922

Na rube je monogram Juraja IV., G IV R so štvorkou pod korunou, na pozícii 50. Výstavka monogramových nálepiek spoločnosti Great Britain Philatelic Society ukazuje, že sa táto doska po smrti kráľa v roku 1830 neodložila, ale bola prerytá a používala sa ďalej za Viliama IV. Nominál na líci sa na skene nedá prečítať; poznámka zberateľa uvádza 1 £, raznicu A.

Zdroje: GBPS: Embossed Duty Stamps – Cypher Labels

Monogramové nálepky Viktórie sa začali novou doskou zaregistrovanou v roku 1839 a číslovanou od 1 do 320. Jej prvé prerytie, označené čiarou cez číslo, je doložené od októbra 1845; táto nálepka takú čiaru nemá, takže je z pôvodného stavu dosky. Číslo je rozdelené po oboch stranách koruny, 24 a 4 – pozícia 244, ak sa číta ako na druhej doske Juraja III., hoci pre Viktóriinu dosku to žiadny z prezretých prameňov neuvádza. Rok po registrácii dosky prišla Penny Black a od roku 1847 sa v Somerset House, kde sídlil kolkový úrad od roku 1789, razili aj poštové známky.

Zdroje: Stampboards: UK Royal Cypher Labels, 1701–1922, Wikipedia: Penny Black, Wikipedia: British embossed postage stamps, Wikipedia: Somerset House